História evanjelickej cirkvi v Prietrži a začiatky vedenia matrík

S povolením autora bakalárskej práce na tému s názvom Historicko-demografická analýza obce Prietrž Bc. Lukáša Noska, uverejňujeme vybraný text.

Celú prácu nájdete v menu na stiahnutie.

História evanjelickej cirkvi v Prietrži a začiatky vedenia matrík

Prietrž bola do roku 1565 senickou fíliou. V tomto roku bola v miestnej časti Vŕšok postavená drevená kaplnka, ktorá bola v roku 1591 nahradená kostolom z tvrdého materiálu. Aj nový kostol už po niekoľkých rokoch nespĺňal kapacitné požiadavky a bol v roku 1616 rozšírený. Evanjelici ho využívali však iba do roku 1671 kedy im bol počas prenasledovania evanjelikov násilne odobraný a evanjelický farár bol vyhnaný a nahradený katolíckym pátrom. Katolícky kňazi sa v čisto evanjelickej obci necítili dobre a postupne z nej všetci utekali preč. V roku 1688 ostal kostol prázdny a zase ho obsadila evanjelická cirkev. Chrám bol  v roku 1724 zase rozšírený, bola pristavená veža a bol obohnaný múrom. Už v roku 1733 bol kostol zasa evanjelikom odobraný a evanjelický farár vyhostený. Ale barón Jesenák, ktorému Prietrž vtedy patrila vymohol vo Viedni u cisára Karola VI. prenesenie práv artikulárnej cirkvi zo Stráží pri Piešťanoch do Prietrže. Základný kameň nového artikulárneho chrámu bol položený 29.mája 1733. V Nitrianskej stolici, kam Prietrž patrila mohli byť iba dva artikulárne chrámy. Kvôli vysokým nárokom musel byť kostol postavený do 11.novembra toho roku a to za 130 dní. Stoličnými vyslancami bolo vybrané zle prístupne miesto s veľkými výmoľmi. Ale ani to neodradilo Prietržanov od stavby. Dlhých 50 rokov chodili do Prietrže evanjelici zo západného Nitrianska, od Váhu až po Moravu. Za trvania artikulárneho cirkvi v obci pôsobili až dvaja evanjelický kňazi. V roku 1783 vydal cisár Jozef II. tolerančný patent, ktorým sa sláva artikulárnej cirkvi v Prietrži skončila. Každá evanjelická obec si mohla postaviť svoj kostol a artikulárny chrám zostal iba pre domácich Prietržanov. Tento artikulárny chrám slúžil v Prietrži až do roku 1906 kedy bol silnejším zemetrasením silno poškodený a musel byť zbúraný. Na jeho mieste stojí terajší kostol, na ňom je i pamiatka na stavbu artikulárneho kostola a to bočný portál s nápisom 1733.

Vedenie matrík v Prietrži súvisí s postavením artikulárneho evanjelického kostola v obci. Matriky sa začali písať  po 11.novembri 1733. Vtedy boli v matrikách vedené viaceré obce ktoré pripadali k prietržskej artikulárnej cirkvi. Matriky boli  vedená pre obce Prietrž, Brezová pod Bradlom, Senica ( a dve jej terajšie časti Kunov a Čáčov), Častkov, Hlboké, Jablonica, Krajné, Podbranč, Podkylava, Rovensko, Rohov a Rybky, Sobotište, Turá Lúka a Vrbovce.  Tu je vidieť, že obce pripadajúce k Prietrži boli z bližšieho ale i širšieho okolia.  Bol to okruh vo vzdialenosti zhruba 25 kilometrov. Matriky boli vedené v latinčine a od začiatku ich písali evanjelický farári slúžiaci v obci. V matrikách sa nachádzali podobné údaje ako dnes, ale boli písané v slovakizovanej češtine.[1]

Vývoj počtu obyvateľov                                                                                           

Prvé informácie o počte obyvateľov Prietrže sú z roku 1715. Obec vtedy mala väčšinou poddanské rodiny a roľnícke, ktoré boli v tej dobe zbedačované a nemohli vlastniť vlastný záprah. Týchto rodín bolo spolu 46 a k nim ešte treba prirátať 4 slobodné domácnosti. V roku 1752 mala obec už 109 rodín. Najvyšší počet obyvateľov Prietrž dosiahla v roku 1828 a to 1591 ľudí, ktorí žili v 228 domoch. Na jeden dom pripadalo zhruba 7 obyvateľov. Od toho roku počet obyvateľov Prietrže až po rok 1890 postupne klesal. Najmenej ľudí v sledovanom období žilo v Prietrži podľa zistených informácií v roku 1880. Obec vtedy čítala 907 obyvateľov. Od ďalšieho sčítania v roku 1890 až po koniec až po 1930 počet obyvateľov rástol. Na konci sledovaného obdobia v roku 1930 mala obec až 1254 obyvateľov. [2]

Graf č.1: Vývoj počtu obyvateľov obce Prietrž v období 1828 - 1930

                            Zdroj: Rehúš, J. 1993, [1], [2], [3], [4], [5], [11]         

Štruktúra obyvateľstva  v roku 1910

V tejto časti sme sa venovali skúmaniu vekového a náboženského  zloženia v obci Prietrž a v Nitrianskej župe. Informácie k takejto analýze poskytovali iba pravidelné sčítania obyvateľstva. Pre našu analýzu sme si vybrali sčítanie z roku 1910, ktoré sa nachádzalo skoro v strede nášho skúmaného obdobia. Chceli sme porovnať vekové zloženie obce s vekovým zložením Nitrianskej župy a Slovenska. Keďže počty obyvateľov jednotlivých vekových skupín by sa nám z dôvodu obrovských rozdielov nedali porovnávať, vyjadrili sme si ich podielom v %. Zistili sme, že obec Prietrž mala v roku 1910 prevahu obyvateľov vo veku medzi 15 a 59 rokmi. Ich celkový podiel bol 51, 51%. Podobne táto veková skupina prevažovala i v Nitrianskej župe a na Slovensku. Celoštátny podiel produktívnej skupiny bol až 54,02% z celkového počtu obyvateľov. Obec Prietrž mala naopak z týchto troch skúmaných území najvyššie zastúpenie obyvateľov vo veku 0 až 14 rokov. Obecný podiel bol 40,47 %, zatiaľ čo župný 39,37 % a štátny dokonca iba 37,79 %. Podiel obyvateľov v poproduktívnom veku bol v roku 1910 niečo málo nad 8 %, a to platilo i pre obec, župu a štát.

Tabuľka č.2: Vekové zloženie obyvateľstva v obci Prietrž a v Nitrianskej župe v roku 1910

Zdroj: [4]

Zo sčítania v roku 1910 nás zaujímalo i náboženské zloženie obyvateľstva. Tu sme chceli potvrdiť, že v obci Prietrž prevažovalo evanjelické vierovyznanie, zatiaľ čo v Nitrianskej župe prevládali rímskokatolíci. V Prietrži sa v tomto roku nachádzalo až 1 010 obyvateľov s evanjelickým a.v. vyznaním, čo predstavovalo až 95,28 % podiel z celkového počtu obyvateľov obce. V obci sa nachádzali i rímskokatolíci, ale bolo ich iba 45 s celkovým podielom 4,25 %. Z iných vierovyznaní boli v obci už iba Židia, ku ktorým sa hlásilo v roku 1910 iba 5 obyvateľov obce. Veľmi odlišné náboženské zloženie bolo v Nitrianskej župe. V nej prevládali s celkovým podielom 80,71 % rímskokatolíci. Evanjelickému a.v. vierovyznaniu patrilo v župe druhé miesto s podielom 12,39 %. V župe sa v roku 1910 ešte vyskytovali s menšími počtami obyvateľov  pravoslávni, gréckokatolícki a reformovaní veriaci. Nachádzalo sa tam v malom množstve i židovské vierovyznanie a u 45 obyvateľov župy sa nezistila náboženská príslušnosť. V náboženskom zložení Slovenska v roku 1910 prevládali takisto ako v Nitrianskej župe rímskokatolíci. Dosahovali podiel 69.61 % zo všetkých obyvateľov. Evanjelikov a.v. bolo približne 13,52 % a ich viera bola druhá najrozšírenejšia v SR. Oproti Prietrži a župe mali významný podiel zastúpenia i gréckokatolíci, ktorí tvorili 6,77 %. Okolo 5% podielov mali v roku 1910 ešte reformované a židovské vierovyznanie.

Tabuľka č. 3: Náboženské zloženie obyvateľstva obce Prietrž a Nitrianskej župy zo sčítania v roku 1910

Zdroj: [4]

Súčasné demografické trendy v obci

Aj keď sa v práci kladie dôraz hlavne na historicko – demografickú analýzu, uznali sme za vhodné spraviť krátky výskum procesov prirodzeného pohybu obyvateľstva i v súčasnosti. Porovnávali sme priemerné ukazovatele hrubých mier z nášho skúmaného obdobia 1880 až 1930 s obdobím medzi rokmi 2005 a 2009.  Toto porovnanie nám ukázalo, že sobášnosť a živorodenosť boli  na prelome 19. a 20. storočia niekoľkokrát vyššie ako sú teraz. Vyššia bola ale i úmrtnosť. Priemer sobášnosti bol 8,19 sobášov na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo teraz sa pohybuje na úrovni 3,61 sobášov na 1000 obyvateľov za jeden rok.  V živorodenosti sú ešte väčšie rozdiely. Medzi rokmi 1880 a 1930 bol priemerný počet živonarodených 29,91 na 1000 obyvateľov za rok. V súčasnosti je iba 4,98 na 1000 obyvateľov za rok. Pri úmrtnosti sú tiež rozdiely medzi súčasnosťou a minulosťou.  Súčasný priemer úmrtnosti je 13,53 ‰ , čo je zhruba o 5 ‰ menej ako bolo v rokoch 1880 až 1930. Vtedy bol priemerný počet úmrtí 18,86 ‰

Graf č. 2: Priemerné hrubé miery živorodenosti, sobášnosti a úmrtnosti v obci Prietrž v obdobiach 1880 až 1930 a 2005 až 2009 ( celkové priemery)

Zdroj: [13] 

Snažili sme sa porovnávať súčasný stav obce Prietrž so súčasným stavom v Trnavskom kraji a v Slovenskej Republike. V živorodenosti sa obec Prietrž i v dnešnej dobe nachádza pod úrovňou Trnavského kraja a SR. Toto môže byť spôsobené rôznymi faktormi. K nim patria hlavne sťahovanie mladých ľudí  z obce za prácou do väčších miest a vyľudňovanie kopaničiarskych častí obce, veľa obyvateľov v dôchodkovom veku, stále vysoký podiel evanjelikov v obci, málo pracovných príležitostí pre občanov a i. Priemerná hrubá miera živonarodených v rokoch 2005 až 2009 bola v Prietrži 4,98 ‰, zatiaľ čo v kraji bola 9,28 a v SR dokonca 10,42 ‰.  Sobášnosť má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. V nej nie sú až také veľké rozdiely, ale aj tak ju má obec nižšiu ako kraj a štát. V Prietrži sa v rokoch 2005 až 2009 priemerne uskutočnilo 3,61 sobáša na 1000 obyvateľov za rok. V SR to bolo 4,97 a v Trnavskom kraji 4,81 sobáša na 1000 obyvateľov stredného stavu za rok. Hrubú mieru úmrtnosti má zase obec Prietrž nad úrovňou Slovenska a Trnavského kraja. To je bohužiaľ ale negatívna prevaha. Je to spôsobené hlavne prestarnutím obyvateľstva obce. V SR a Trnavskom kraji bola v týchto rokoch hrubá miera úmrtnosti okolo 9,9 ‰, zatiaľ čo v Prietrži to bolo 13,53 zomretých na 1000 obyvateľov.

Graf č. 3: Priemerné hrubé miery živorodenosti, sobášnosti a úmrtnosti v SR, v Trnavskom kraji a v obci Prietrž v období 2005 až 2009

Zdroj: [13] 

Celkový pohľad na vývoj hrubých mier živorodenosti, sobášnosti a úmrtnosti v obci Prietrž v období 1880 až 1930

Zdroj: [1], [2], [3], [4] , [5], [6], [7], [8], [9], [11], [12] 

Prílohová tabuľka č.2: Pôrodnosť v Prietrži podľa mesiacov v rokoch 1880 až 1930

Zdroj: [5], [6]

Prílohová tabuľka č.3: Sobášnosť v Prietrži podľa mesiacov v rokoch 1880 až 1930

Zdroj: [5], [7]